reklama

(Po)chybné argumenty v diskusiách

Diskusie, či už politické alebo internetové využívajú pochybné, často nelogické argumenty na presvedčovanie. Mnohí cítia, že je niečo neférové v diskusii, ale nevedia presne zdôvodniť čo. Nekorektné slovné zbrane politikov i iných polemizérov by mal jasnejšie objasniť tento článok. Pozor, ide o dlhší text, pretože takých zbraní je veľa!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (169)
http://upload.wikimedia.org/ wikipedia/commons/a/a8/ HugoChavez182
http://upload.wikimedia.org/ wikipedia/commons/a/a8/ HugoChavez182 

Argumentovať možno rozumne-logicky (logos), citmi (pátos) alebo vôľou, mravnosťou (étos). Diskusia môže byť založená nielen na logike usudzovania ale aj logike presvedčovania. Korektná argumentácia by mala mať tieto etapy:
1. výber premís (výroky, ktoré (pred)pokladáme za pravdivé)
2. logické usudzovanie
3. formulácia záveru
K logicky správnemu i pravdivému záveru sa možno ale dopracovať i z nepravdivých premís! Napríklad:
Premisy: Všetky ryby žijú v mori.
Delfíny sú ryby.
Z toho vyplýva záver: Delfíni žijú v mori. (zanedbáme tie, ktoré žijú v zoo)
Rozumný, korektný záver ale má byť založený ma pravdivých premisách. Pretože niektorí radi proces usudzovania obracajú a cez pravdivý záver dokazujú premisy. A potom sú časté nedorozumenia - argumentujúci si napr. nesprávne myslí, že oponent napáda jeho postup usudzovania, pričom napáda pravdivosť premís alebo záveru, alebo vníma napádanie premís a pritom ide o napádanie logiky úsudku. Vec komplikuje i fakt, že častokrát sa najprv uvádza záver a až po ňom premisy, čiže potom oponent nevie, čo vyplýva z čoho a (najčastejšie politická) diskusia nadobúda charakter humoresky. V hádkach a agresívnejšej spoločnosti sa najčastejšie "argumentuje" silou, mocou, avšak v seriózne-sa-tváriacich diskusiách to je inak:


Najčastejšie typy nie vždy korektných argumentov

Najčastejším takým argumentom je tento typ:

Argumentum ad hominem
(Zne/vy)užívajú sa pri ňom osobné vlastnosti, spoločenské zaradenie oponenta. Oponuje sa názoru oponenta tým, že sa zneváži jeho osoba. Pre istotu pripomínam, že pravdivosť výroku nie je závislá od toho, kto ho vysloví.
Podtypy tohto argumentu sú:

Argumentum ad personam - napr. "Toto môže tvrdiť len nevzdelaný debil ". Ide vlastne o obyčajné urážky.

Okolnostný argument - poukazuje sa na motívy tvrdení oponenta, poukazuje sa na nekonzistentnosť jeho názorov, prípadne jeho názorovej platformy:
Nechápem, ako môžete kritizovať túto privatizáciu, keď vaša vláda privatizovala omnoho viac!
Ak ste vy katolíci proti potratom, presvedčte najprv svoje katolíčky, aby na ne nechodili a problém je na 70% vyriešený!
Pochopiteľne, vy nikdy nebudete hlasovať za zákon o nefajčiaroch, keď váš strýko vlastní tabakovú firmu.
Je to vlastne istý príznak zúfalstva, keď sa názor druhého nedá vyvrátiť, tak sa aspoň odvedie reč smerom k osobe, ktorá tento názor podáva. A ono častokrát je takáto argumentácia emocionálne pútavá napr. na predvolebných mítingoch.

Argumentum ad ignorantiam
Je založený na tvrdení, že výrok je pravdivý preto, lebo sa zatiaľ nedokázalo, že je nepravdivý, alebo že je nepravdivý, lebo sa nedokázalo, že je pravdivý. A pritom ide o hypotézu - výrok, u ktorého nevieme určiť pravdivosť/nepravdivosť. Tento argument v oboch polohách sa napríklad využil v známom filme Dědictví, kde istá dáma argumentuje Bohušovi o neexistencii Boha tým, že ho nikto nevidel a Bolek zase vtipno-vulgárne a opačne. Samozrejme v rigoróznych vedných oblastiach nemožno ľahko tolerovať hypotézy, preto sa napr. v súdnictve používa prezumpcia neviny (výrok o vine nie je pravdivý, pokým sa nedokáže tá vina).

Presunutie dôkazu
Ak niekto niečo tvrdí, mal by to i dokázať. Alebo sa môže zbaviť tohto bremena presunutím na plecia súpera:
Tak vy nesúhlasíte s tým, že vláda zapredáva Slovensko. Môžete to dokázať?!

Argumentum ad populum
Ide o populizmus, využívanie citov verejnosti:
"Nechápem, prečo sa zo štátneho rozpočtu prispievalo toľko miliónov na XXX (t.j. hocaký výdavok štátu), veď tie peniaze potrebujú sociálne odkázaní občania tohto štátu, ktorí trú biedu a div nemrú hladom!"
Možno by trebalo extra pomenovať tento častý argument KSS a podobnej opozície vláde. Argument štruktúrou štátneho rozpočtu použiteľný v rôznej miere korektnosti takmer na všetko - od nákupu ceruziek pre Úrad vlády až po výstavbu honosnej vládnej budovy.
Uvedený príklad som voľne prevzal z jednej relácie "Pre a proti", kde pán Hopta nekorektne, lokálpatriotisticky argumentoval plytvaním peňazí na azylový dom v Humennom, pričom v percente zamietnutých žiadostí o azyl vedieme smutný rebríček.

Jednostranný argument na atribút javu, veci (kvantitu, kvalitu, novosť, starosť, cena, prítomnosť autority..)
Argumentuje sa tým, že ak nejaký názor zastáva veľký počet ľudí, že musí byť správny - argumentovanie kvantitou. Že ak sa niečo najčastešie robí tak a tak, že je to správne. Ďalej tým, že ak je nejaká vec kvalitná, musí byť pre nás vhodná a zanedbáva sa pomer cena/kvalita a pod. Takisto, že nové veci, nové svetonázory musiať byť správne preto, že sú nové. Alebo iba preto, že sú staré, lebo sú rokmi overené. Alebo, že sú dobré, lebo sú lacné (a pritom nekvalitné). Alebo preto, že danú vec používa, uznáva nejaká známa osobnosť, autorita, elita. Však - " ako povedal Lenin: v beztriednej spoločnosti bude blabla.. "
Stačí iba poukazovať na jednu stránku javu. Napríklad vo volebnej kampani v roku 1998 hlavným argumentom opozície nízka ekonomická "výťažnosť" privatizácie - to znamená, že HDZS a spol. v privatizácii predávali štátne podniky za nízku cenu oproti cene účtovnej (a možno aj trhovej). Naopak, argumentom vládnej koalície bolo, že za Čarnogurského vlády sa privatizovalo najviac (čo do objemu predajov). Každá strana si svoje jednostranné tvrdenia pekne vydokladovala grafmi priebehu za jednotlivé roky a zabudla spomenúť druhú, nepodstatnú stránku veci. Smiešne.

Argumentum ad crumenam/lazarum
Tieto argumenty sú založené na tom, že ak je niekto bohatší, tak má aj väčšiu pravdu ako chudobnejší. Alebo ak je niekto chudobnejší, že je cnostnejší, múdrejší ako bohatší. Napríklad hlasovania esémeskami v raelity show sú príkladom, že pravdu majú tí bohatší (z jedného čísla sa dá hlasovať viackrát, dôležitý fakt), keďže majú viac fin. prostriedkov na posielanie SMS. Nekorektne potom súťažiaci tejto show ďakuje tomu množstvu ľudí, že ho zvolili. Ale tých ľudí môže byť pokojne menej, ako sa nazdáva podľa počtu hlasov. Ale ďakovať by mal skôr ich spotrebe, ktorá je u každého iná. Nepoznám štatistický rozptyl počtu esémesiek od užívateľov mobilných sietí, chcel som poukázať iba na princíp.

Argumentum ab utili
V poslednom rade sa dá ešte argumentovať, že nemôžem súhlasiť s názorom druhého, pretože to odporuje môjmu ideologickému zameraniu, že moja strana je konzervatívna, liberálna, kresťanská a neviemešteaká, a to odporuje našim princípom, ktoré pokladám za axiómy. To jest, že by súhlas s názorom znamenalo ísť proti vlastnému záujmu. Častokrát sa tak môže diať predpojato, bez ohľadu na správnosť jeho názoru, ešte pred jeho dopovedaním.

Argumentum ad nauseam
Ide o klasiku - tisíc/stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.


Najčastejšie chyby v logickom uvažovaní

Anekdotické evidencie
Dokladovanie osobnou skúsenosťou. Bol som tam, zažil som to a to a nič také, čo popisujete tam sa nedialo. To ale nemusí nič dokazovať. Častokrát sa používajú tieto osobné príhody, pretože predkladateľ si akýkoľvek útok na svoj záver z nej môže vysvetliť ako útok na premisy - čiže na vlastný, autentický zážitok, ktorý naozaj prežil. A to sa ľahko potom vehementne bráni.

Neprípustné zovšeobecnenie
Všetci kradnú tam hore miliardy, tak čo si nemôžem domov z úradu odniesť zopár hlúpych A4 listov za pár korún?!

Porušenie kauzality
Dopúšťame sa jej, keď za príčinu označujeme jej dôsledok a opačne. Alebo porušíme časovú následnosť.

Zacyklenie
Nastáva, keď záver argumentu je vlastne svojou premisou:
Naša strana má tých najlepších odborníkov na vedenie štátu. A podľa čoho vieme, že sú najlepší? Lebo sú v našej strane!

Ignorantio elenchi
Bezcenný záver, ktorý neplýva z predošlých argumentov, ale je emocionálne pútavý:
Strana opäť potvrdila opäť svoju vedúcu úlohu v štáte a prejavila vysokú zodpovednosť zabezpečením blaha pre našich pracujúcich v zmysle učenia marxizmu-leninizmu. Marxizmus-leninizmus sa tak dokazuje, že je jediným správnym spôsobom chápania sveta, jeho výrobných síl, triednych štruktúr a zákonistí v ňom.

Bifurkácia
Čiernobiele argumentovanie dvoma voľbami tam, kde ich existuje viac:
Slovensko si musí vybrať - buď chce bezbrehý kapitalizmus, poplatný USA alebo sociálne spravodlivý štát so zaručenými sociálnymi istotami.
Samozrejme, môže ísť o všeobecne aj o zníženie počtu volieb/možností ich zatajením nielen na počet dvoch ale aj viac.

Samozrejme, klasické chyby logiky nespomínam, napríklad obrátená implikácia (dá sa iba vo vzťahu ekvivalencie použiť, nie implikácie), spomínané dokazovanie premís cez pravdivosť záveru..


Zbrane ťažšieho kalibru - eristika

Eristika je veda o vedení (slovných) sporov, polemiky. V ponuke sú nasledovné zákerné "zbrane", ak nám nestačia tie bežné:

Komplexná otázka
Otázka predpokladá kladnú odpoveď na otázku, ktorá ale nebolo položená. V otázke sa oponentovi podsúva tvrdenie.
Už prestala vaša vláda kradnúť? Kto zhrabol presne tie miliardy na dotáciu kórejskej investície?

Argument lavínou
Zakladá sa na zveličení, že aj malá zmena povedie k efektu lavíny:
Keby sme vám udelili výnimku, už vidím, ako sem všetci začnú loziť a tiež žiadať o výnimku!

Pluggium interrogationem
Je otázka vyžadujúca jednoduchú odpoveď na zložitý problém:
Pán premiér, viete jednou vetou vysvetliť, prečo je Slovensko stále zaostáva za ostanými krajinami?

Vhodená kosť
Odbočenie od témy diskusie predložením témy, ku ktorej majú obaja účastníci citový vzťah (nostalgické výčitky napr.)

Slamený panák
Povieme vlastný (zjednodušený, nepresný) obraz toho, čo tvrdí oponent a to tak, aby sa dal ľahšie kritizovať a už len kritizujeme a hádame sa o zhode nášho obrazu s jeho.

Tu quoque
Ide o detinskú arogantnú reakciu. Obviníme oponenta z toho istého, z čoho obviňuje nás:
My kradneme?! To vaša vláda kradla!


Keď dôjde strelivo
Keď nám dôjdu nápady, ako oponovať oponentovi, vždy možno diskusiu na danú tému ukončiť. Či už vystupujeme ako obeť alebo ako autor nekorektných argumentov. Robí sa to najčastejšie týmito formulkami:
Ja už nejdem reagovať, je to na dlho. Čo som mal povedať, povedal som.
Ja vám neberiem váš názor, máte právo na odlišný názor. Aj vy tolerujte tiež ten môj.
To nemôžeš zhltnúť, že mám iný názor ako ty?! Ak si myslíš, že si ten najmúdrejší mudrc, arbiter, tak už sa s tebou nebavím.
A iné blablabla kecy.. Vlastne obaja (alebo jeden a ten druhý mlčaním) konštatujú, že majú úplne opačné názory, že to nemá cenu. To znamená, že diskusia bola zbytočná (stav ako pred ňou). A pritom sa obaja mohli v niečom zhodnúť, len na to v záverečnej verve radšej pozabudli.


Môj názor na argumentačnú prax
Ak máte nejaké ďalšie zaujímavé druhy nelogických (a pritom presvedčujúcich) argumentov, pokojne doplňte v diskusii. Myslím, že slovenské politické diskusie sú prebujnené argumentami presviedčania (miesto argumentov logiky) a inými slovnými, zákernými "ranami pod pás". Takmer nikdy sa nedozviem nič nové, iba o omieľaní svojich "večných" argumentov. Ak to tam porovnať so zahraničím (napr. s Českom), vnímam ich politické diskusie ako serióznejšie, odbornejšie. Krátkozrakých, žabomyších vojen a otázkami operatívneho (čiže nie taktického, strategického) riadenia štátu som presýtený. Ale je to aj vecou médií a kvality moderátorov, ktorí ticho tolerujú politické kuríny vo vlastných reláciach. Tiež je zvláštny jav, keď jeden politik tvrdí niečo a druhý úplnú negáciu niečoho binárne jasného, bez možnosti "pravdy uprostred". Jeden z nich je očividný klamár, čo dehonestuje úroveň relácie. Zneužívanie argumentov je samozrejme nielen problém politikov, ale aj anonymných diskusií.
Napádajúci, ktorý používa tieto argumenty samozrejme to zvyčajne nerobí kvôli presvedčeniu oponenta o svojej pravde (to niet šance, najmä ak je podobného razenia), ale kvôli presvedčeniu obecenstva. Akonáhle sa obecenstvo vytratí, jeho motivácia klesá (no, sú teda aj výnimky). Samozrejme, nelogické argumenty majú svoje miesto aj v psychologických vzťahoch a nielen rádobyodborných diskusiách.


Použité zdroje: Emil Komárik - Metódy vedeckého poznania človeka, kapitola Argumentácia

Peter Benech

Peter Benech

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Poradca pre dlhé texty, analytik, sklony k detailizmu a filozofovaniu nad otázkami, ktoré sú pre filozofiu asi príliš pozemské. Zmysel pre nezmysly a nezmysel pre konvenčnú vážnosť. Skeptický idealista. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáBeletriaFilozofiaFilmyIT/EkonomikaMédiáMyscifikácieSúkromnéUmeniePsycho-sociálne javyZo života

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu