reklama

Ako sa bačovalo za komančov

Napriek expresívnemu názvu sa pokúsim podať zopár faktov i mojich názorov o hospodárení ČSSR, čisto na ekonomickej argumentácii, dokazujúcej trvalú neudržateľnosť tohto typu hospodárstva, zbavenej politických ideológií a bez výčitiek voči porušovaniu ľudských práv:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

Historický vývoj

Po značnom deficite štátneho rozpočtu v roku 1948 bola zavedená v ďalšom roku všeobecná nákupná daň s výrazne vysokou sadzbou. V roku 1953 v rámci zavedenia peňažnej reformy sa zaviedla rozdielová daň z obratu (forma nepriamej dane, predchodca DPH, DPH ale zdaňuje iba prírastok hodnoty (ceny) v článku obchodovania). Tento systém zavádzal princíp veľkoobchodných cien (VC) a maloobchodných cien (MC). Veľkoobchodné ceny sa tvorili na základe nákladovej kalkulácie výrobcov (štátnych podnikov) a obsahovali administratívne minimalizovanú mieru zisku. Na druhej strane stáli maloobchodné ceny, direktívne stanovené vzhľadom na predpokladanú kúpnu silu obyvateľstva. Za ne mohli občania realizovať svoje nákupy (štatistiky svedčia, že v období 1948-1953 stúpli tieto ceny o viac než 90%, pri bohvieakom spotrebiteľskom koši).
Výnos z dane z obratu tvoril v roku 1953 viac než 42% príjmu štátneho rozpočtu. Táto rozdielová daň z obratu (ktorá stanovovala daň ako percentuálnu sadzbu z rozdielu MC-VC) vytvorila dva oddelené okruhy cien a tým sa prerušil kontakt producentov so svojimi zákazníkmi - informačný kontakt ponuky s dopytom . Centrálni plánovači pri plánovaní objemu produkcie vychádzali najmä z historických údajov, čiže zo štatistických údajov o predaných tovaroch. Napriek tomu, niektoré tovary/služby ostávali ladom skladom a niektoré boli nedostatkové. Plánovacie centrum nemalo informácie o tom, koľko zákazníkov ostalo neuspokojených.
Čas od času siahalo ČSSR k centrálnym korekciam týchto cien: napríklad v roku 1954 sa direktívne limitovala zisková marža VC na úrovni 3-5%. Táto absurdnosť samozrejme zamedzovala vytváraniu fondov nerozdeleného zisku pre účely investícii - tie externe ostali na ťarchu štátu.
Na základe stúpacej výrobnej nákladovosti v roku 1967 sa prvý raz objavila u niektorých výrobkov záporná daň z obratu ako dôsledok prevýšenia VC nad MC v sume 4,2 mld. Kčs - čiže štát túto sumu priplatil, aby mohli byť isté výrobky a služby lacnejšie. Odvtedy nezadržateľne rástla, v roku (nie kumulatívne do roku) 1989 to bolo 49,1 mld. Kčs.

Regulácia spotrebiteľských potrieb

Kolotoč nákladovej inflácie sa rozkrútil a v roku 1989 obsahoval Sadzobník dane z obratu takmer 1600 daňových sadzieb, ktoré sa pohybovali v intervale od -291% do +83%. Už len existencia takéhoto vysokého počtu sadzieb je pofidérna (dnes sú v kurze jedna-dve sadzby DPH). Regulácia občianskych potrieb týmito volatilnými sadzbami bola ideologicky zdôvodnená Teóriou o postrádateľnosti a nepostrádateľnosti potrieb z roku 1948. Čiže štát mínusovou daňou dotoval najmä základné potreby človeka v Maslowovej hierarchii potrieb a potreby vyššej úrovne boli vysoko zdaňované - až tak, že obnovovací dopyt v priemysle (čiže prejav potreby náhrady opotrebovaných výrobkov novými) stagnoval, čo sa riešilo individuálnymi, rôzne pokútnymi importami zo zahraničia najprv v oblasti elektrotechniky, strojárenstva, ale neskôr i textilu, kozmetiky a pod. Samozrejme, takáto masívna regulácia spôsobovala deformácie spotreby, čiže spotrebitelia čoraz viac uprednostňovali lacné, dotované výrobky a služby pred nedotovanými, čo spôsobovalo rozpočtové problémy štátu.
V prípade výpočtov inflácie treba v spotrebiteľskom koši zohľadniť nielen oficiálne vykazovanú infláciu ale aj podpultové ceny tovarov a tovary z čiernych trhov a pašované zo zahraničia.

Neefektívnosť socializmu

Neefektívnosť takéhoto ekonomického systému sa prejavovala najmä v stúpajúcej nákladovosti materiálovych a energetických vstupov podnikov (keďže sa všade kradlo a nikomu nič nechýbalo a nikto nemal motív na zvyšovanie produktivity práce), čo štát nútilo k neustálemu zdražovaniu, ktoré maskoval tak, že čoraz viac dotoval základné ľudské potreby, samozrejme na úkor štátneho dlhu. Inflácia si svoju cestičku našla, systém bol nastavený ako časovaná bomba ako ukážka trvalo neudržateľnej stagnácie . Nešlo o rozvoj, pretože okrem zopár výnimiek (zbrojárenský priemysel a pod.) nedochádzalo k technologickým inováciam (v porovnaní so Západom) a ani k celkovému pokroku - slovu vtedy častokrát skloňovanému (stokrát opakovaná lož sa stane pravdou). Z ekonomického hľadiska je menej nákladnejšie konzervovať súčasný stav ako ho vhodnými investíciami rozvíjať. Lenže keby konzervácia, uspokojenie so súčasným stavom bolo prirodzeným správaním ľudstva, nikdy by sme nevyšli von z jaskyne.
Neefektívnosť sa aj prejavovala v chabých devízových rezervách štátu - valuty, ktoré mohol štát predať občanovi pred cestovaním do zahraničia boli smiešne malé, pretože štát sám potreboval devízy ako soľ na dovoz zariadení a tuzexového sortimentu zo západných krajín.

Jeden príklad vychcanosti

Štátny aparát samozrejme ovplyvňoval spotrebiteľský trh nielen cez čisto finančné aspekty. Svojho času v Trnave bol všade cukor zo severomoravského mesta. Vyvstala logická otázka, prečo v obchodoch nebol v ponuke cukor z miestneho cukrovaru, ale sa nákladne dovážal do predajní až z Moravy. Túto otázku si asi nikto nedovolil oficiálne položiť, ale zasvätení vedeli, že cukor pochádza z Trnavy a jeho obal iba formálne deklaruje jeho pôvod z Moravy - preto, lebo sa strana obávala, že ľudia budú mať strach kupovať "rádioaktívny" cukor z blízkosti atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, tak zvolila tento spôsob podvodu.

Patetický epilóg

Vnucovanie vlastnej hierarchie potrieb občanovi s následnou deformáciou spotreby, ekonomická neefektívnosť, absencia podnikateľskej motivácie (najmä ziskom, priznajme si), to boli faktory, ktoré viedli k pádu ČSSR.
Dotovanie základných ľudských potrieb ako jedlo, bývanie, chlast a penalizovanie výrobkov vyššej úrovne viedlo k tomu, že systém nás nevnímal ako ľudí, ale ako iba bezduché, manipulovateľné bábky, ktorým populistická lacnosť nevyhnutných výrobkov pre prežitie spôsobila, že prestali byť ľudské a starali sa iba o to, kde sa dá lacno nažrať, bývať a ožrať sa (zveličene povedané). Kam sa vtedy podela ľudská dôstojnosť? Zapredali sme ju za lacný chleba. Pre rovnosť sme zapredali spravodlivosť.

Použitá literatúra: Ing. Jan Klak a kol. - Daň z přidané hodnoty. Pragoeduca, 1992. ISBN 80-900849-8-2
Pozn.: Ak má niekto štatistické údaje o vývoji štátneho dlhu ČSSR, prosím, sem s nimi!

Peter Benech

Peter Benech

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Poradca pre dlhé texty, analytik, sklony k detailizmu a filozofovaniu nad otázkami, ktoré sú pre filozofiu asi príliš pozemské. Zmysel pre nezmysly a nezmysel pre konvenčnú vážnosť. Skeptický idealista. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáBeletriaFilozofiaFilmyIT/EkonomikaMédiáMyscifikácieSúkromnéUmeniePsycho-sociálne javyZo života

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu