reklama

Jeden svet 2006 na Stanici

Ako každý, tak aj tento rok sa premietala na Stanici várka z cyklu dokumentárnych filmov festivalu Jeden svet 2006. V porovnaní s minulým ročníkom som svoju účasť o čosi viac odflákol, zato však o to pestrejšie námety filmov a sprievodné predstavenia boli jej súčasťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Stanica Zariečie (Truc sphérique)
Stanica Zariečie (Truc sphérique) (zdroj: Peter Benech)

Premietanie filmov z festivalu Jeden svet sa konalo na Stanici počas dní 24.1. - 28.1.2007. Zúčastnil som sa ho aj minulý rok, po prvý raz, je vždy len po prvý raz. Tento ročník bol tematicky o dosť pestrejší a netýkal sa už iba (základných) ľudských práv a obsahoval aj menej drastické scény (ale nevidel som všetky filmy samozrejme). Svoje dosť pevné miesto tu mala téma ropovodov. Ako prvú z akcií v rámci festivalu, som navštívil nasledovnú diskusiu:

Život Žiliny - o právach človeka

V diskusii sa zišlo sedem odborníkov z praxe súvisiacej s ľudskými právami - napr. český hovorca štrasburského výboru, metodik školstva, právnička/exvyšetrovateľka, sudca a rôzni aktivisti. Po teoretickom predstavovaní sa kto je kto a čo vlastne robí, bolo moderátorom Petrom Ničíkom vymedzených sedem okruhov tém a pridelený čas každému po 7 minút na jeden topic. Najprv som si pomyslel, že sa prediskutuje všetkých sedem tém (išlo o otázky osobného postoja k práci, cez teóriu až po prax), ale vychádzalo by to časovo dosť horibilne, čiže potom mi už bolo jasné, že si každý môže iba z nich vybrať. Okruhy boli ale možno priveľmi pestro formulované..
Spočiatku každý točil o svojom piesočku, neskôr začalo grémium aj na svoje vstupy vzájomne reagovať. Okrem predvídateľného konštatovania exvyšetrovateľky, že polícia nie je psychologicky zdatná riešiť prípady domáceho násilia, sa divák mohol pobaviť na svojskom humore a elokventnej charizme metodika školstva.
Udivujúcou novinkou pre mňa bola reč Jiřího Fialu, ktorý v OZ K213 pomáha českým mužom, ktorí boli odsúdení podľa starosocialistického českého paragrafu 213 rodinného práva (neplnenie vyživovacej povinnosti) - údajne podľa tohto paragrafu je ročne v ČR odsúdených 11 000 mužov (!?).
V záverečných otázkach divákov vystúpili dvaja páni - jeden senilný pán s problémom s bývalým JRD, ktorému nikto nerozumel (avšak grémium sa tvárilo samozrejme empaticky a ústretovo). Ďalší pán, ktorý sa stal načas bezdomovcom, lebo ho vymkla vlastná manželka a krivo obvinila z týrania, bol trochu absurdný prípad. Údajne po prehre na okresnom súde, vyhral v tomto spore odvolanie na krajskom súde, avšak policajti pri jeho domáhaní sa vstupu do jeho domu akosi nechceli zobrať na vedomie aktuálnejší rozsudok súdu vyššieho stupňa (asi nemali príslušné papiere v archíve) a argumentovali rozhodnutím okresného súdu, resp. nastalo kdesi zlyhanie komunikácie.. Pán J. Fiala mu v takomto absurdnom stave poradil, aby vykonal svoje ústavné právo svojpomocne, bez pomoci štátnych zložiek, keďže je v práve (čiže aby sa násilím nasťahoval späť do svojho domu) a dôkazné bremeno, že tak konal eventuálne nezákonne spočíva už na druhej strane.
Po diskusii nasledoval divácky vďačný a pekný dokument O mladých rodičoch, ktorý sondoval rodičov z rôznych krajín s rôznymi životnými podmienkami (od tehotenstva na ulici až po výdatné sociálne fínske dávky). Fínsky pár si mohol dovoliť zostať na rodičovskej dovolenke v plnej zostave, takže pôsobil celkom pohodovo a idylkovo a až ku koncu priznala mladá manželka svoje mierne neemancipované postavenie vo vzťahu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ropovod v susedstve

Ešte pred týmto dokumentom nasledovalo predstavenie Matka neviestok, s exaltovaným hlasom Dušana Rovňáka, hovoriacim vo viacerých svetových jazykoch, hrôzostrašnými video-obrazcami a s industriálno-hororovými zvukmi. Slabšie povahy sa isto zľakli. Emocionálne pôsobivé, ale zdĺhavé (začal som rozmýšlať, že ja vlastne tiež rád tak občas blbnem hlasom v kúpeľni a že som nestihol dokument predtým - Biele mäso).
Ropovod v susedstve zachytáva ľudí v zaostalejšej horskej dedine v Gruzínsku, ktorí čelia neustálym nevýhodným ponukám na odpredaj pôdy, cez ktorú má viesť ropovod. Buď predáš teraz alebo ťa neskôr vyvlastníme.. Dedina sa nachádza v rozpoltenej situácii a súdržnosť je pre ňu problém. Obyvatelia majú obavy o svoj prameň, pôdu a svoje životné prostredie vôbec. Obavy majú aj vo vtipnosmutnej situácii ohľadom toho, že kde vezmú peniaze na benzín do svojej pármiestnej rachotiny, ktorú nazývajú autobus, aby sa dostavili na rokovanie súdu.
Dokument bol jedinečný tým, že nepôsobil ani ako dokument, ale ako film - malo to totiž dejový spád, žiadne interview smerom na kameru, žiadne monológy, kamera bola okom pozorovateľa. Až sa mi to nechcelo veriť, že takto dynamicky formou príbehu a pekne chronologicky sa dá nakrútiť dokument.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vôňa raja

Tak toto už bolo celkom husté - tvorcovia dokumentu navštívili ideového vodcu čečenských separatistov v prepychovom exile, ktorého dva dni po nakrútení rozhovoru zavraždila zrejme ruská tajná polícia. Škoda, meno si už nepamätám. Autori mali odvahu navštíviť významné osobnosti islamského hnutia, ktoré hovorili monologicky dakedy rozumne a dakedy prednášali svoje pateticko-náboženské táraniny bez hlavy a päty.
Aj afgánski "intelektuálni lídri islamu" boli pekne v háji z toho, že ich v púšti prišiel navštíviť niekto s kamerou. Zasadla rada a radila sa, či sa má dať so štábom autorov dokumentu do reči. Radila sa tri dni :-). Napokon teda prehovorili, posťažovali sa na neprávosti páchané na nich Američanmi a tak. Viac si nepamätám, bolo to dosť monológov na mňa. Akurát líder tej rady sa na konci dokumentu rozplakal a prosil o návrat nevinného syna z väzenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Totálne poprenie

Dokument, ktorý hodnotím ako "da best" z toho, čo som videl. Je o hustom a inteligentnom Aziatovi menom Ka Hsaw Wa, ktorý tajne (za prítomnosti nepriateľsky naladenej vládnej armády) operuje v barmskej džungli a získava spolu so štábom (inak operuje sám) svedectvá o zotročovaní, vraždení a vyháňaní ľudí vládou v oblasti. Ako bezpečnostnú fintu Ka Hsaw W spočiatku predstiera, že je iba poslíčkom človeka menom Ka Hsaw Wa, miestneho aktivistu v ľudských právach, neskôr sa však finta nedá udržať samozrejme neodhalená.
Dozvieme sa aj osobný Ka Hsawov príbeh, že chcel byť biznismanom, až do doby zlomu, kým mu vláda neuväznila priateľa za nič. Vláda v Barme nútila k otrockým prácam miestnych ľudí za účelom stavby ropovodu, na ktorý mala zmluvu so spoločnosťami Unocal a Total.
Snímok obsahuje aj zábery z amerického súdu, kde sa podarí na základe zozbieraných materiálov dokázať týmto ropným megafirmám, že finančne podporovali vyvražďovanie a otroctvo v Barme a taktiež aj miestami prenikne na povrch nechutný cynizmus obhajcu. Je to veľmi dobrý dokument, pretože zachytáva príbeh odvážneho, veľmi riskujúceho muža s veľkými ideálmi, z ktorých jeden sa mu podarí splniť. Vivat Ka Hsaw Wa!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kráľ Afroreggae

Tento "kráľ" vyhral aj divácku cenu festivalu v Bratislave. Ide o veľmi sugestívny, živý dokument, plný tanca a hudby. Ústrednou postavou je Anderson Sa, ktorému sa v Rio de Janeiru v ghettách plných gangov a násilia podarí vybudovať kultúrno-tanečné centrum a zakladá Gruppa Afroreggae. Hudbou a tancom "bojuje" proti násiliu a ponúka alternatívny životný štýl mládeži, než sa stať mafiánom a zomrieť násilnou smrťou do 25ky. Najsilnejšou mafiou je tu samozrejme polícia, ktorá rovnako ako iná mafia si občas spestrí deň popravou nejakých miestnych a bezbranných. Dozvedáme sa jeho príbeh, že tiež ako mladistvý bol najprv mafiánom, ale zistil, že všetci jeho kamaráti a rovesníci akosi pomreli, tak otočil svoju životnú dráhu iným smerom. Kreslí čertovi fúzy uprostred jeho pekla a tak je stále jednou nohou v hrobe, čo je niekedy frustrujúce pre jeho manželku.
Miestne gangy Andersona rešpektujú ako hlas ľudu, ale nebolo to ľahké. Raz, sprostosťami nahuckaný dav zo susednej štvrte (tuším štvrte sa tam označujú ako "fallangy") ho chcel zlynčovať, on však neušiel pred ním z telocvične a to zarazilo do úžasu mafianského vodcu davu, ktorý zastavil lynčovanie. Anderson sa sám smeje, že mafie/gangy ho nielen tolerujú, ale niekedy aj "hlúpo" podporujú, keďže im vlastne kradne budúcich členov. Anderson sa zmieňuje o svojom strachu, že raz ochrnie a nebude sa môcť hýbať. Ako na potvoru (alebo inak by to vo filme ani nebolo spomenuté), stane sa mu nehoda na pláži, po ktorej ochrnie. Ale to by nebol Anderson, aby sa z toho po pol roku nevystrábil a po roku už opäť tancoval! Opäť silný, strhujúci životný pribeh s pozadím situácie v Brazílii.

Obrí Buddhovia

Tento viacmenej cestopisný dokument zachytáva udalosť, kedy členovia Talibanu vyhodili do vzduchu dve obrie (samizda 150 metrové) sochy Buddhu vytesané do skaly v afgánskom Bamjáne. Trvalo im to dva týždne a minuli 50 ton munície a spočiatku to šlo dosť pomaly, lebo to robili neodborníci a začala im dochádzať aj munícia aj peniaze.
Tým ale cesta kamery nekončí, tá sa vydáva do Číny, kde by mala byť replika týchto sôch. Avšak každý v parku sa zrazu tvári, že o ničom nevie a napokon po vyzvedaní štáb objaví nejaký objekt zahalený plachtou. Po tomto výlete nasleduje príbeh archeológa, ktorý po strate takejto monumentálnej pamiatky pri výbuchoch, sa rozhodne pátrať podľa legendy po 300 metrovom spiacom Buddhovi, zakopanom pod Zemou. Prevádza rozsiahle vykopávky a napokon aj niečo nájde - indíciu, že to čo našiel by mohol byť začiatok jeho hlavy alebo nohy. Je spokojný, ale úplné odhalenie a overenie si vyžaduje väčší čas a financie, tak odchádza.

Z denníka jedného vagóna

Záver festivalu patril netradične hercom (a herečkám) s mentálnym postihnutím z Divadla z pasáže. Nikdy som podobný film (ani nasledovné divadlo) predtým nevidel, takže som sa musel vysporiadať najprv s tým, že si treba na určité aspekty zvyknúť - treba si zvyknúť na pomalšie, ťažkopádnejšie dialógy postáv, možno aj menšiu zrozumiteľnosť reči - ale tá bola aj tým, že film nemal dabované repliky, ale repliky priamo z terénu so zrejme nižšou kvalitou mikrofónov (napokon, išlo o improvizáciu). To všetko ale v pohode zachraňovali titulky (už ani neviem, či slovenské, či anglické) a občasný ex post nahovorený popisný komentár.
Príbehu bola vopred daná jednoduchá kostra - cestujúci sa po nočnej jazde vlakom zobudia na opustenej koľajnici a v opustenom vozni uprostred prírody a bez civilizácie. Ďalej je to iba vecou vlastnej improvizácie hercov, ktorý chcú nejako v tej slovenskej divočine prežiť a popritom sa aj nejako zabaviť. Asi najviac sa mi páčila postava kňaza (Peter Hudec). Na hercoch bolo vidno, že ich hrať veľmi baví a to bolo tiež podstatné.

NebíčkoAk som predošlý film vnímal spočiatku v rozpakoch (aj kvôli slabej účasti publika), tak nič sa nevyrovná živému kontaktu hercov a (narvaného) publika v tejto divadelnej hre; išlo o skoro tých istých hercov (s tou obmenou, že šlo iba o mužov a niektorí vo filme neboli). Scenár Nebíčka je založený na vlastných predstavách a (nesplnených, kvôli postihnutiu) túžbach hercov. Napr. jeden by chcel byť šoférom, jeden plavčíkom a jeden nikdy ani nevie :-).

Divadlo z pasáže
Divadlo z pasáže 


Ide o pomerne abstraktnú hru s málo replikami (v ktorých najmä charakterizujú mužov), herci viac pracujú telom ako ústami. Sedia na lavičke a z času na čas sa otvoria dvere - do neba, ktoré im plní ich sny, buď im ich dáva alebo berie.. (ak som dobre porozumel tej abstrakcii). Bezkonkurečne, divácky najatraktívnejší výkon podal Mojmír Podlipný so svojím plavákom a jednookým ďalekohľadom.
Pri sledovaní sa mi stal jeden zvláštny omyl - mal som silné podozrenie, že jeden z hercov (Marek) je profesionálny, mentálne nepostihnutý herec, ktorý pomáha ostatným, že bez neho by to nešlo. Bol by som za to ruku dal do ohňa - veď napokon napovedal ostatným, nenápadne "riadil" scénu, smial sa nápadne silene/preafektovane, aby rozosmial aj ostatných, dokonca zvukára inštruoval raz, že má pustiť danú zvukovú pasáž znovu! Ale chyba mojej paranoje, organizátorka Eva ma po predstavení vyviedla z omylu, všetci herci boli bez výnimku mentálne postihnutí! Ale že iné predstavenia hrávajú aj zmiešané.. Nešlo mi to do hlavy.. Tá ruka mi bude chýbať :-(.
Zopakujem tu slová Evy, že Divadlo z pasáže je (čiže aj zárobkové) divadlo ako každé iné, oficiálne uznané. A herci sú školení profesionálmi. Čiže ide o kultúrnu inštitúciu, nie sociálnu. Osobne považujem nápad nenechať týchto ľudí zatvorených v ústavoch alebo domácej klietke, ale vytiahnuť ich von a naučiť ich robiť niečo, čo ich veľmi baví, za veľmi inovatívne . Treba na to iste veľa trpezlivosti a tolerancie, vychovať si takých hercov, klobúk dolu!

ZÁVER

Čo sa týka filmov v porovnaní s minulým ročníkom, stále ostáva môj najobľúbenejší film z minulého ročníka - Deti zo stanice Leningradská. Tento ročník som vnímal ako tématicky pestrý (až na tie ropovody), ale videl som iba veľmi malý zlomok z celkového súboru filmov. A jednak bol aj pestrý na sprievodné "nefilmové" podujatia, čo je tiež plus (po filmoch sa totiž nezvykne diskutovať, každý lezie svojou cestou).

Peter Benech

Peter Benech

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Poradca pre dlhé texty, analytik, sklony k detailizmu a filozofovaniu nad otázkami, ktoré sú pre filozofiu asi príliš pozemské. Zmysel pre nezmysly a nezmysel pre konvenčnú vážnosť. Skeptický idealista. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáBeletriaFilozofiaFilmyIT/EkonomikaMédiáMyscifikácieSúkromnéUmeniePsycho-sociálne javyZo života

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu